Experimenty so sebou niekedy prinášajú aj obete. Testoval som 1 W LED pomocou zdroja konštantného prúdu. Konštrukcia z dvoch tranzistorov nie je veľmi zložitá a nedávno som ju úspešne použil na tester LED diód. Aj v tomto prípade a LEDky rýchlo rozsvietili. A pokiaľ som sa držal pod 100 mA, zdalo sa byť všetko jednoduché. Tieto LEDky majú limit okolo 350 mA a tak som postupne dvíhal prúd a sledoval, čo sa bude diať.
Môj zdroj bol, z jedného BC547 a jedného BC337, ktorý by mal zniesť prúd okolo 500 mA. Skúmal som jednu LED pomocou napätia 5 V. A potom ma napadla geniálna myšlienka, otestovať to aj pomocou batérie 9 V. Však je to zdroj prúdu. Rozdiel štyroch voltov nie je veľa, ale keď sa začal spaľovať na tranzistora a ja som sa ho neopatrne dotkol, bolo to ako dotknúť sa žeravého uhlíka.
Takže bola jasné, že tade cesta nevedie. Preto som ako náhradu poskladal to isté, iba je tranzistor nahradený za Mosfet. Naň som pripevnil malý chladič, všetko zapojil na 12 V a použil tri LED diódy, aby sa väčšina napätia minula na diódach. Výsledok bol hneď lepší. Experiment na 220 mA priniesol neskutočne silné svetlo (v podstate to je schopné dosť dobre osvetliť jednu miestnosť) a prebytočné teplo sa z Mosfetu dobre prenáša na chladič, takže je len vlažný.
Otázna už je len veľkosť chladiča na LED. Tie malé hliníkové pliešky sa pomerne intenzívne zahrievajú. Nie je to také tragické pri 220 mA, ale je otázne, či takýto chladič stačí na maximum 350 mA. Asi je tu priestor na meranie teploty pomocou pomocou
DS18B20, aby bolo jasné, aká vysoká teplota tam vlastne je. A ešte jedna myšlienka nakoniec. LED aj chladiče sa predávajú samostatne a zletovať ich dokopy je malé umenie. Ten hliník funguje ako dobrý chladič a v priebehu sekúnd je celý jeho povrch žeravý, čo dosť sťažuje letovanie.
07.12.2014