Zápisník experimentátora
Položili ste si niekedy otázku, ako bude vyzerať svet mikrokontrolérov o desať rokov? Bude tu ešte Arduino a bude sa vôbec podobať na to, ako ho poznáme dnes? Pred pár dňami sa mi narodil syn a o desať rokov by mohol byť vo veku, kedy by sa aj on mohol zaujímať o svet mikrokontrolérov.
Ako ale bude vyzerať svet mikrokontrolérov? Je jasné, že bude určite existovať, pretože každý rok vidíme, ako mikrokontroléry postupne ovládajú celý svet a ako sú montované skoro do každého zariadenia každodenného života. Myslím si, že nik z nás nie je schopný predvídať, kde to bude o desať rokov. Ale je isté, že to bude vyzerať úplne inak, než si dnes myslíme. Ľahko si to môžeme porovnať pri pohľade na staré časopisy o elektronike, ktoré sa snažili predvídať budúcnosť. Pri postupnom listovaní stránkami smerom dozadu narazíte na svet predstáv, ktorý sa čoraz viac a viac odlišuje od toho, čo dnes poznáme.
Napríklad svet mikrokontrolérov sa nezačína Arduinom. Keď sa vrátite v čase o desať rokov naspäť, nájdete mikrokontroléry aj tam. Dokonca aj majú približne aj tie isté vlastnosti. Nápadne sa podobajú na Arduino Pro Mini, prípadne sú to megadosky s nekonečným množstvom jednoduchých periférií, ktoré nedávali užívateľovi taký stupeň kreativity, ako umožňuje kombinácia Arduina a jednoduchého skúšobného poľa s niekoľkými zastrčenými modulmi. Ceny boli v tom čase strašné. Nič sa nekupovalo za dolár, napriek tomu, že ceny súčiastok ani vtedy strašné neboli. Hotové moduly bežne stáli desaťnásobne viac ako dnes. Kam sa všetky tie mikrokontroléry na doskách podeli? Proste zakapali. Bolo ich veľa, ale nik neprišiel s dostatočne flexibilným riešením a tak ich neúprosné kladivo osudu poslalo do zabudnutia.
Arduino s jeho osembitovým mikrokontrolérom sa v tejto záplave riešení dokázalo uplatniť. Lebo predstavilo spôsob, ako sa aj programátori môžu hrať s elektronikou bez toho, aby museli zložito čosi pájkovať a leptať. Hotový nástroj, ale nielen nástroj. Nástroj s množstvom verejne prístupného zdrojového kódu. Rozumne navrhnuté knižnice predstavovali ďalší dôležitý bod celého systému. Pretože vymýšľať kód stále od nuly nie je žiadna zábava. S predpripravenými knižnicami to už zábava je. Aj pre dlhoročných profesionálov, aj pre tých, ktorí vidia c++ po prvýkrát v živote.
Paralelne s Arduinom vidíme snahu o presadenie sa rádovo výkonnejších mikrokontrolérov. Okrem toho, že sú v každom výkonnejšom mobile, snažia sa presadiť aj ako samostatné dosky. Raspberry Pi a jeho klony, pomaly neprejde mesiac, aby sa nejaký nový neobjavil. A s každým novým odkrojeným rokom nie je o polovici z nich viac počuť. To čo sa dialo pred desiatimi rokmi, deje sa opäť. Kladivo osudu dopadá znovu a znovu a je isté, že väčšina týchto výrobkov tu o pár rokov nebude. Napriek tomu, že sú výkonnejšie než Arduino. Bojujú ale na úplne inom ihrisku. Na ihrisku, kde to už bez veľkého množstva voľného času bežný smrteľník nezvláda. Blikanie ledkami zvládnete na Arduine za pár hodín. Na týchto doskách to už také jednoduché nie je. Alebo si nájdete čas na učenie sa o dosť zložitejšiemu systému, alebo po pár mesiacoch vaše nadšenie poľaví.
Vo svete Arduina sa pred nami objavuje nová oblasť. Nastupujú 32-bitové mikrokontroléry. Boli tu už síce lastovičky ako Arduino Due, ale to už nebol mikrokontrolér, ktorý by normálny smrteľník dokázal priletovať na plošný spoj. Našťastie sa tento rok objavil smer, ktorý by mohol byť životaschopnejší. Arduina na báze mikrokontrolérov SAM D21 majú rozumné množstvo pinov a priletovať sa dajú pri troche cviku a trpezlivosti. Osobné si myslím, že sa svet Arduina poberie týmto smerom. Stále tu síce bude osembitová klasika s mikrokontrolérom ATmega328P, pretože sa hodí na väčšinu bežných úloh domácej automatizácie a hobby vývoja, bude sa ale experimentovať aj na týchto 32-bitových. A o desať rokov sa budú naši potomkovia hrať s nimi. Teda ak budú mať nejaký vzťah k elektronike, čo je trošku hlbší než len klikanie po dotykovej obrazovke mobilu.
05.12.2015