Zápisník experimentátora
Pokúsil som sa v amatérskych podmienkach odskúšať výrobu plošného spoja. Keďže Internet je plný návodov, ako na to, tak som sa pokúsil o elementárny postup kreslením fixkou a leptaním chloridom železitým.
Toto sa ukázalo byť dosť problémom. Materiál je tvrdý. Dá sa ale pomerne úspešne niekoľkokrát narezať odlamovacím nožom, ktorý priložíte ku kovovému pravítku. Párkrát narezať z jednej strany a párkrát z druhej strany a potom sa to už pomerne jednoducho zlomí. Nestačí to urobiť iba z jednej strany, lebo potom to nie je úplne hladké.
Skúsil som strihať aj nožnicami na plech a najprv sa to zdalo ako dobrý nápad, pretože zo strany medi to bolo pekné a rýchlo sa to odstrihlo. Na druhej strane ale vznikli nepekné lomy. Niektorí ľudia spomínajú ešte rezanie pílkou na železo, ale výsledok je asi dosť zubatý a tých jemných piliniek bude pri tomto spôsobe určite najviac.
Presne podľa nejakého návodu som to riadne namydlil a vyšúchal hubkou, takže povrch bol krásne odmastený. Pre istotu som to ešte prebehol liehom, aby sa rozpustilo aj to, čo nerozpustila voda. Na novom plošnom spoji toto ale nie je potrebné nejako mimoriadne robiť, iba bežné očistenie bohate stačilo.
Pokiaľ si predlohu namaľujete na papier ako vzor a nemusíte triafať nožičky integrovaných obvodov, je nakreslenie jednoduché. Najprv sa namaľujú malé krúžky, tie sa vyfarbia a medzi nimi to pospájate čiarami. Čiary párkrát obtiahnete, aby vznikli aspoň milimetrové čiary. Je dobré sa veľmi nedotýkať povrchu, ale keď to robíte bezprostredne po umývaní, máte ruky dostatočne odmastené a nie je sa treba príliš strachovať.
Krúžky je potrebné urobiť také veľké, aby sa do ich stredu dala ešte vyvŕtať diera. Čiže priamo závisíte od vrtáku, ktorý vlastníte. Keďže som nemal žiaden špecializovaný vrták, musel som to prispôsobiť priemeru 2 mm, čo bol môj najmenší vrták. Tiež je pri tom treba rátať s tým, že pokiaľ máte iba bežnú akumulátorovú vŕtačku do jednej ruky, je trošku problém triafať presný stred a vtedy tiež treba trošku väčšie krúžky.
Pri maľovaní je treba myslieť ešte aj na to, že čím viac nezamaľovanej plochy necháte, tým viac leptacieho roztoku miniete. Preto je dobre veľké voľné plochy radšej zamaľovať a nechať iba čo najužšie cestičky.
Na druhú stranu plošného spoja je dobré nalepiť kúsok lepiacej pásky, za ktorú budete spoj z leptacieho roztoku vyťahovať. Ideálny materiál na to je páska, ktorú používate pri maľovaní na ochranu zárubní.
Leptať treba zásadne v rukaviciach. Chlorid železitý má odporne žltú farbu a ľahko sa chytá na savý materiál. V rukavici máte ruku pred tým chránenú a ak sa aj neopatrne namočíte, z rukavice to ľahko utriete kuchynskou utierkou.
Samotné leptanie trvalo 15-25 minút. Dlho sa nič nedialo, iba meď chytila odporne ružovú farbu. A odrazu bola preč. Potom som celý plošný spoj očistil pod vodou a zvyšok roztoku nalial naspäť do fľaštičky.
Tu som najprv narazil. Fixka sa nedá odstrániť ani mydlom, ani liehom. Ale odlakovač ju rozpúšťa dokonale. Stačilo odličovací tampón namočiť a všetky zvyšky farby išli preč.
Toto je bežnou vŕtačkou peklo a triafať sa na malé plôšky tak, aby vrták neposkakoval po medi je dosť náročné. Nabudúce si asi rovno kúpim malú gravírovačku na 12 V, ku ktorej som videl aj malé vrtáčiky.
Na Internete ľudia strašili, že letovanie nemusí vôbec ísť dobre. Preto som každú plôšku prebehol perom, ktoré sa predáva ako Flux pen. A na to chytal cín ukážkovo. Drobným problémom boli veľké dierky, takže som na to minul dvakrát toľko cínu, než by stačilo pri dierkach bežnej veľkosti.
Dá sa to a aj keď výsledok nebude esteticky dokonalý, dá sa v priebehu dvoch hodín stvoriť slušný a fungujúci výsledok.
Video je síce vytvorené technikou prenosu toneru z laserovej tlačiarne, ale ostatné postupy sa zhodujú. Video pochádza z projektu 1W LED stmievača.
14.09.2014